Aké pocity máte, keď sa vás niekto opýta či si vychutnávate byť mama? Poviete automaticky, že je to skvelé alebo skôr si pomyslíte, že ste si to akosi inak predstavovali, alebo máte pocit, že padáte z nôh? Azda každá z mám sa už ocitla v niektorej z týchto pocitových fázach.y
Moja známa sa pokúšala roky otehotnieť, potom sa jej to konečne podarilo, ale, keď dieťatko bolo na svete mala pocit, že všetko musí urobiť dokonale. Byť dokonalou bolo pre ňu tak dôležité, že ju to doslova blokovalo. Blokovalo urobiť mnoho vecí, lebo, čo, keď ich urobí nie perfektne?
- Čo, keď neokúpe dieťa tak, ako to stojí popísané v nejakej brožúre? (takže ho nechávala kúpať mame)
- Čo, keď dieťa nepije dostatočne mlieka počas kojenia (prestala kojiť a prešla na fľašku),,,,,,,,,,, a tak ďalej.
Radšej oslovila mamu či sestru, keď si myslela, že to urobí nedokonalo. V skutočnosti táto snaha o dokonalosť ju ochrnovala. Myslím si, že dieťatko by sa aj s o dosť menej dokonalosťou bohato uspokojilo a ona by si ušetrila mnoho úplne zbytočného stresu. Jej dieťa by určite ocenilo mať vyváženú mamu ako takú, čo sa pre každú drobnosť zhrýza a je večne neistá a nespokojná. Takisto sa mi minule zverila, že viac detí už nechce, že si na ne netrúfa, pritom pritom voľakedy túžila mať veľkú rodinu.
Preto predtým než sa budeme venovať konkrét mu plánovania povinností by som chcela najskôr začať témou o našej mysli a postojoch. V sociálnych médiách sa dnes pravidelne rozpráva o takzvanom Mindset. Dlho som s týmto pojmom nevedela veľa začať, dnes už viem, že je to o nastavení našej mysle alebo o našich postojoch.
Ak teda každé ráno vstaneme z postele s tým, že si pomyslíme, že to nezvládneme, tak verte, že asi aj to naozaj nezvládnete. Bolí vás ráno už brucho pri predstave, že budete musieť popri novorodencovi navariť obed? Verte, že budete tak vystresovaná, že nakoniec to dopadne skôr zle ako dobre. Máte stres, že neviete okúpať dieťatko, tak verte, že najskôr sa vám pri kúpaní stane aj nejaká nešikovnosť, ktorá vás ešte uistí v tom, že to nemáte robiť. A tak ďalej.
Trik spočíva v tom, že ono to funguje aj presne opačne. Ak musíte zložiť skúšku na vysokej škole a máte doma bábätko, môže sa to stať neuskutočniteľné, ale, keď si to naozaj zaumienite, nájdete cesty, ako to zvládnuť, napríklad učiť sa len od 20.00-23.00, keď dieťa spí. A nakoniec tú skúšku zložité. Ak ste neplánovali už deti a ostanete znovu tehotná, môže sa vám zdať, že sa vám zrútil svet, ale aj sa presvedčíte o tom, že určite sa nájde cesta, ako to zvládnuť, tak verte, že túto cestu, aj nájdete. Životné výzvy či situácie sa, teda nezmenia a ani tie problémy nie sú menšie, ale zmení sa váš postoj, ako k ním pristupujeme, a to je tá pravá moc takzvaného Mindestu.
Toto zodpovedá môjmu životnému mottu, ktoré hovorí, že, kde je vôľa, tam je cesta. Ak si naozaj niečo zaumienime a naozaj to chceme, tak vždy nájdeme cestu, ako to uskutočniť. A to platí či už pre každodenné drobnosti, ako napríklad uvariť obed pri novorodencovi, ako aj pri tých veľkých veciach a plánoch, ako napríklad postaviť dom.
Skúste, teda pozerať na tie úlohy, čo vás teraz strašia či brzdia ako len úlohy, pri ktorých si už len musíte nájsť inú cestu, či iný postoj. Pretože jedno akú techniku neskôr uplatníte, vaša myseľ bude v prvom rade udávať smer tomu či sa to podarí uskutočniť alebo nie.