V posledých článkoch sme sa zaoberali tým, ako si zistíme koľko povinností máme, ako aj ich sa môžeme zoradiť do časového prehľadu. K tomu, aby ste si vypracovali takýchto prehľad vaších denných povinností si možno ste mali už možnosť si stiahnúť môj Denný plánovač pre mamy, do ktorého si už všetky tieto poznámky môžete spísať. Ak ste tak ešte neurobili a máte záujem o plánovač, napíšte mi mail cez môj formulár na stránke, rada vám ho pošlem.
Mimo iného sme si tiež si uzrjemnili, ako si môžeme svoje termíny plánovať z hľadiska času a rozdelili ich na denné povinnosti, týždenné úlohy a dlhodobé úlohy. Tým sme akosi už kategorizovali to, čo máme urobiť do prehľadnejších balíčkov. Najmä tie dlhodobé aktivity
Ako reagujete keď za vami príde niekto a poprosí vás urobiť IBA toto či ono?
V tomto článku by som sa rada zamerala na nad tým ako povedať NIE aktivitám, ktoré sa nečakane snažia prepašovať do nášho už naplánovaného dňa. Hovorím o úlohách, s ktorými sa zrazu objavujú v našom dennom harmonograme, ktoré sme naplánovali a ktoré nám zrazu pridávajú na povinostiach. Napríklad keď nás zrazu naše dieťa oznámi, že príde jeho kamarát na návštevu, my ale v skutočnosti v tom čase musíme ísť na nákup. Takýchto situácii je v živote viacnásobnej mamy nekonečne veľa a tak je dôležité si ujastniť ako na ne správne reagovať.
Azda väčšina mám má tendenciu túto činnosť akosi prilepiť už k naplnenému termnínu a proste nacpať nasilu medzi 2 termíny a hneď vyhovieť dieťaťu. Akosi už menej často však sme naučné povedať NIE takýmto nečakaným a nenaplánovaným termínom.
Pritom pridávať na činnostiach bez toho aby sme na druhej strane nič iné neodstránili je ako mať šatník, do ktorého keď naše dieťa narastie, vždy len priložíme nové šaty, ale tie odrastené neodstránime. Predstavte si, ako by taký šatník po 10 rokoch vyzeral. Nielen, že by asi praskal vo švíkoch, ale sústavne by sme sa museli prehrabávať vecami, ktoré už nepotrebujeme a celkovo by to spôsobili len chaos a stres. Tak je to aj v skutočnom živote, keď my len pridávame na činnostiach a nič neodoberáme, vzniká len chaos a stres.
Ako sa tomu vyhnúť?
V prvom rade si ujasniť v prioritách a vedieť, čo je pre nás priorita 1,2 a 3 a podľa toho zvážiť, či túto činnosť musíme vykonať a keď nie, jasne povedať NIE. Je dôležité mať tiež jasno v tom, že hovoríme nie človeku, čo nás o niečo žiada, ale konkrétnej úlohe.
Takisto si musíme zvyknúť byť konseqentný v tom, že keď jednú činnosť k naším úloham pridáme, automaticky jednú činnosť zas aj odstránime. A to nie niekedy, ale naozaj vždy. Teda mi ju nenacpeme nasilu, ale spravíme len akosi výmenný obchod.
Keď povieme NIE k náhle vzniknutej úlohe, tak máme stále na výber rozhodnúť, či túto činnosť
- proste len urobíme v inom čase (napríklad v iný deň),
- alebo ju delegujeme (teda poprosíme niekho túto povinnosť za nás prevzať) alebo
- sa proste rozhodneme, že má pre nás nízsku prioritu a neurobíme ju vôbec
Aký budeme mať z toho osoh?
Na záver len môžem povedať, že vytvárať si priestor, pri ktorom náš denný harmonogram nás bude odbremeňovať je len v naších rukách. Keď mi budeme poľavovať a snažiť sa ako mama natlačiť každé spontálne rozhodnutie naších detí do nášho naplánovaného dňa, nemôžeme sa čudovať keď ku koncu dňa budeme vystresované a unavené.
Zhrnutie
Ako som už povedala, vždy začneme tým, že si pozrieme akú prioritu táto činnosť má a podľa toho jednáme. Keď sa ju rozhodneme uskutočniť, tak automaticky odoberime inú plánovanú činnosť z nášho kalendáru. Ak sa rozhodneme ju neuskutočniť a povedať nie, ešte stále ostáva možnosť činnosť presnúť alebo delegovať.
Veľmi vám držím palce, nech sa vám darí vedomo a správne rozhodovať a ostať verná vášmu plánovaniu.
