V minulom článku sme sa zaoberali teóriou nemeckého komunikačného výskumníka Schulz von Thum, podľa ktorého, to, čo mi hovoríme a to, čo ten oproti stojaci z nášho povedaného porozumie, je častokrát na rôznych rovinách odlišné.
V tomto článku by som sa rada zaoberala 3 najčastejším chybným reakciám, ktoré my ako mamy veľmi často akosi sponátlne robíme, a ktoré aj keď sú dobre mienené, vedú k zhoršenej komunikácii s dieťaťom. Určite ich všetky 3 budete poznať, ale možno ste sa ešte nezamýšlali nad tým, aký dopad tieto na vašu komunikáciu s dieťaťom môžu mať.
Ako teda reakcie zvykneme ako mama posúvať naším deťom?
Snaha situáciu zmierniť
Asi najčastejšími je, že sa ako mama snažím potom, čo nám dieťa porozprávalo o svojom probléme, túto ako zmierniť. Príklad, dieťa si zabudlo zobrať do školy perační a my na to zareagujeme: Neboj, nabudúce nezabudneš.
V skutočnosti tým, ale nijeako tomu dieťaťu nepomáhame. To, že nám o tom naše dieťa rozprávalo malo dôvod a totiž, že ho to trápi. Napríklad, lebo učiteľka za to bola na neho nahnevaná alebo ho potrestala. Alebo, že mu povedala pred celou triedou, že si večne niečo zabúda a tak ho pred triedou zosmiešnila.
Ak my sa snažíme hneď situáciu zmierniť, v skutočnosti sa nielen, že nedozvieme, čo naše dieťa NAOZAJ trápi, ale takisto konverzáciu uzavrieme a necháme v dieťati len pocit, že mama ma vôbec nepočúva.
Porovnať situáciu alebo porovnať dieťa
Asi najväčšou morou môjho detstva bolo, keď moja mama začala porovnávačky.
Keď ja som bola mladá… tvoj brat ale toto nerobil.. Keby si ty vedel aký ja mám stres, proti tomu sú tieto starosti nič.. a čo tá naša susedka, tá má ale deti, úplne príkladné..
Poznáte takéto vety? Aj keď sú myslené dobre, veľakrát chce tak mama len situáciu zmierniť, či dieťa povzbudiť alebo mu nebodaj aj podsunúť pozitívny príklad, v realite sa úplne míňajú svojmu účelu.
Dieťa absolútne nechápe, čo to má spoločné z jeho situáciou a čo ho to má čo trápiť, čp robila mama keď bola malá alebo ešte lepšie čo robí lepšie brat či susedové deti. Čo si dieťa z toho skôr odnesie je, že mama ma nepočúva, nerozumie a ja som horší ako môj brat/susedové deti (mama je večne so mnou nespokojná).
Podceniť situáciu alebo reakciu
Takistou častou chybou komunikácie je naša snaha situáciu prezentovať ako nie tak dramatickú. Dieťa nám porozpráva, že pri telesnej sedelo celý čas na lavičke lebo si zabudlo cvičky a je za to nahnevané alebo, že ho nevybrali na školský zápas vo futbale a my netušíme, kde je problém? Vety ako -Nepreháňaj. Určite si to nikdo ani nevšimol..
V skutočnosti však to dieťa to ako problém vníma. Napríklad, lebo už týždne snívalo o tom, ako bude reprezentovať školu vo futbalovom tíme alebo lebo sa cítilo úplne trápne, že muselo sedieť hodinu na lavičke a pozorovať kamošou ako sa bavia.
Samozrejme, že sú to banality pre nás dospelých, veď z toho sa svet nezrúca. Ale pre naše dieťa to banalita nieje a len tým, že sa snažíme tú jeho reakciu či samotnú situáciu podceniť (veta typu – veď si to niekdo určite ani nevšimol) ako keby sme zastavili prúd komunikácie.
Stane sa to často, tak v istom momente, nám dieťa takéto zážitky úplne prestane rozprávať a aj celkovo sa nám zverovať so svojími problémamy či zážitkami.
Záver
Spoznali ste sa v niektorej z týchto 3 tendenciách? Priznávam sa, že aj mne sa často stane a potom si to až neskôr uvedomím, čo som spravila a prečo sa potom tá komunikácia zrazu buď prerušila alebo ubrala zlým smerom.
Niesme dokonalé mamy, ale kdo sa chce učiť a na sebe pracovať je vždy na dobrej ceste. Niekedy stačí, keď sa zamyslíme nad tým, ako takéto drobné vety, čo ako nevinné môžu byť alebo aj dobré mienené, môžu kaziť konverzáciou s našími deťmi. O to viac, keď sú deti už v puberte a aj tak tendenčne nám menej rozprávajú ako v skorom detstve. Takýmito vetami dokážeme konverzáciu doslova zabiť a dieťa sa potom úplne pred nami uzavrie. Len zato, že naše mamy a ich mamy to robili neznamená, že to musíme robiť aj my a opakovať tieto chyby.
Téme konverzácia s dieťaťom a hlavne s puberťákom som sa venovala už aj v mojom predchádzajúcom článku. Ak ste ho ešte nečítali, odporúčam. Okrem toho, si môžete k tejto téme vypočuť tiež Epizódu 15 môjho podcastu. Ďakujem, že ste tu boli so mnou.
