Kdo sú supermamy?
Dnešná spoločnosť má už celkom presnú predstavu o tom, aké majú byť dnešné mamy. Moderná žena-matka by mala vyzerať ako bohyňa, mať super vychované a príkladné deti najlepšie s titulkmi renomovaných škôl a k tomu ešte hudobné, výtvarne či športovo nadané (a prečo nie všetko dokopy?) Popri tom ešte viesť domácnosť, čo sa leskne ako lusk, mať na varené a napečené, ako v reštaurácii a o prečo nie mať aj samostatný príjem a úspech v zamestnaní?
Sú supermamy reálne?
Poznáte takéto super matky? Možno z médií či sociálnej sieti, ale poznáte aj skutočné reálne
ženy, čo toto všetko spĺňajú? Pravdepodobne nie, pretože v médiách či sociálnych sieťach sa
samozrejme každý ukazuje len zo svojej cukríkovej strany. Táto je ďaleko vzdialená od
reality.
Určite sa tam mamičky nechodia chváliť, keď ich dieťa dostane v škole guľu ani, keď
zbije spolužiaka či nezvláda školu a musí chodiť k psychologičke. Nieje ťažké pretriediť
informácie o sebe a koncentrovať sa len na tie pozitívne a ani to neodsudzujem, je to asi v ľudskej
prirodzenosti sa nechváliť zlým. Avšak mnoho ľudí toto zabúda, keď sleduje média a nemyslí
na to, že sú to vysoko koncentrované a vedome vybrané informácie.
Prečo je toto škodlivé?
Tak, ako sú spoločenské očakávania ohľadom výzoru mamy absolútne nadsadené (mamy by najlepší druhý deň po pôrode mali vyzerať, ako top modelky) tak sú aj nároky kladené na
dnešné mamy proste obrovské a pre väčšinu smrteľníkov nie zvládnuteľné. Nieje, preto prekvapivé, keď mnohé ‚normálne‘ ženy tieto nároky nedokážu zvládnuť a cítia sa potom menejcenné a nemožné.
To je absolútne nesprávne, tak by sa nemala cítiť žiadna
matka. Materstvo nemá byť o zaškrtávaní tabuľky dokonalosti, ale v prvom rade o
sprevádzaného malého človiečika jeho životnou dráhou. A to zvládali s bravúrou už mamy
generácie našich starých mám s deťmi poobliekaných v zaštopkovaných ponožkách a
otrahaných teplákoch po súrodencoch či v deravých topánkach.
Čo robí mamou supermamou?
V skutočnosti to nieje mama, ktorá je dokonalá či spĺňa všetko, čo sa od nej očakáva. Ako som už spomenula, postaviť si vlastnú hodnotu len na vonkajších súdoch nevedie k spokojnosti, lebo tak ako my vnímame isté ženy ako super ženy, tak aj my sme možno pre niekoho iného supermama. Stačí, keď sa jeho súd bude budovať na pár pozorovaní, ktoré o nás má povedzme so sociálnych médii (pekne vysmiate deti, pekný veľký dom, úspešný manžel).
Sme týmto už hneď supermamy? Určite nie. Možno máme v rodine celú radu problémov, o ktorých len ten druhý proste nevie či môžeme byť k deťom necitlivou či zanedbávajúcou mamou.. toto všetko nemusí vonkajší pozorovateľ vedieť. Je preto dôležité sa oslobodiť od vonkajších súdov a zamyslieť sa nad tým, čo skutočne robí z matky – supermamu.
Ako definujem supermamu ja?
Pre mňa je to mama, ktorá nežije pre vonkajší svet, ale pre svoju rodinu. Je pri tom dobre zorganizovaná a vie tak svoju rodinu patrične zaobstarať a takisto vie najlepšie, čo jej deti potrebujú a vždy sa snaží nájsť cestu, ako toto uplatniť (nie pre vonkajší svet, ale pre seba a svoje ratolesti).
Prečo je organizácia taká dôležitá?
Nemusíme si nič nahovárať, starať sa o viaceré deti je častokrát práca na plný úväzok a
mnohé matky musia byť lepšie zorganizované ako vrcholoví manažéri (viem o čom hovorím,
pracujem v manažment). Preto je táto úloha nielen obdivuhodná, ale, keď hľadáme techniky
ako úlohu matky, čo najlepšie zorganizovať, môžeme pri tom mnohé manažérske techniky
efektívne uplatniť a využiť ich aj v súkromí. O týchto sa dozviete v mojích článkoch.
Záver
Na záver chcem povedať, že aj keď sú spoločenské očakávanie vysoké a mnohé mamy sa cítia byť doslova postavené pod tlak vonkajšieho sveta, nemalo by sa zabudnúť o čo v konečnom dôsledku pri materstve ide, čo sú priority a zaiste to nieje, čo si o mne myslia iný, či ako splním očakávania spoločnosti, ale to prvoradé ostane moja rodina a moja deti a to, ako ich viem zaopatriť a zabezpečiť im tak nielen krásny, láskavý ale hlavne plnohodnotný domov.
